Paní prstenů Sláva Daubnerová

Je nepřehlédnutelná. A její křestní jméno zní hrdě: Sláva. Slovenská režisérka Sláva Daubnerová má „odvahu skočiť do vody a pritom nevedieť, aká je hlboká“. Neváhá žít v samotě, v hlubokém ponoření do díla – aby dokázala vzít do rukou Prsten Nibelungův Richarda Wagnera.

🇩🇪 Sie können diesen Artikel auch auf Deutsch lesen: Die Herrin des Rings Sláva Daubnerová 

Sláva Daubnerová je na vrcholu své kariéry a její projekt je klíčový i pro Národní divadlo. Uvést Wagnerův Ring, považovaný ve světě opery za nejnákladnější produkční dílo, je záležitost, která se děje vskutku jen zcela výjimečně. „Oslovil ma umelecký riaditeľ Opery Národního divadla a Státní opery Per Boye Hansen. Máme za sebou úspešné projekty a som nesmierne poctená, že Ring zveril práve mne. Je to úžasný vizionár, pravý divadelník a ja som rada, že môžem ďalšiu umeleckú etapu života stráviť v milovanej Opere ND. Neviem si podobný projekt predstaviť robiť v žiadnom inom divadle a pod krídlami žiad­­neho iného uměleckého riaditeľa. Zároveň si to neviem predstaviť so žiadnym iným hudobným riaditeľom a diri­gentom ako so skvelým Ro­­ber­­­tom Jindrom. A so žiad­nym iným scénografom ako Borisom Kudličkom. Som vďačná za dôveru ND,“ říká Sláva Daubnerová. 

V česko-slovenském i mezi­národním prostředí se eta­­­b­­lovala výraznými inscenacemi, které kombinují di­vadlo, film a performanci. Její kariéra začala na rodném Slovensku, kde se podílela na celé řadě experimentálních projektů.

Wagner today

Každý projekt začíná pro tuto talentovanou, všestrannou umělkyni studiem skladatele, tex­tu i díla a teoretickými rešeršemi témat, důležitá je i sekundární literatura – z oblasti filozofie, antropologie, sociologie a také sběr obrazové inspirace. Koncepce musí být u dlouhodobých projektů odevzdána rok dopředu, někdy ještě o něco dříve. Což samo o sobě není lehké. „Nie ste už ten istý člověk, ako ste boli pred rokom, za rok sa mení aj svet okolo vás, na ktorý ako tvorkyňa mám ambíciu reagovať. V prípade takého dlhoročného projektu, akým je Ring, ktorý bude vrcholiť v roku 2028, je veľmi dôležité s týmto počítať. Ale to úplne najdôležitejšie je hľadanie vlastního prístupu. V princípe ide o to, že všetko sa zrazu tohto projektu týka. Od novinových správ cez najnovšie výskumy až po banality každodenního života. Inšpirácia je všade okolo. Znamená to skrátka žiť nasledujúce roky Ringom,“ popisuje svojí přípravu na rozsáhlý projekt Sláva Daubnerová. 

V Národním divadle budou postupně od února 2026 do května 2028 uvedeny všechny části Wagnerovy tetralogie. „Ring je dlhodobý projekt a ja mám rada behy na dlhé trate. Už ako sólová performerka som rada pracovala v akýchsi cykloch, trilógiach. V opere to nie je úplne možné. Tituly, ktoré priebežne režírujem, sú často diametrálne odlišné, od Pucciniho, Verdiho cez Štraussa až po Janáčka. Při Wagnerovi sa konečne môžem niečím zaoberať systematicky a dlhodobo,“ dodává Sláva. 

Obavy má naopak z toho, aby se nezapomněla jednou za čas z těch „dlouhých ponorů vynořit“. „To je asi na umeleckej tvorbe to najťažšie, neexistuje zdravá hranica. Možno tento typ ponoru ma zároveň čiastočne chráni pred okolitým svetom, například pred tým, čo si kto myslí. Keby som sa mala blokovať obavami, nikdy by som nič nevytvořila. Člověk musí mať skrátka odvahu skočiť do vody a pritom nevedieť, aká je hlboká. Umenie bez rizika nie je umenie. Ku každému projektu pristupujem s pokorou, nie je tomu inak ani v tomto prípade. Ale chce to hlavne byť trošku šialencom a skrátka skočiť.“ 

Projít Melancholií 

A pravda je, že očekávání jsou velká. Opera se sice v první řadě připravuje pro české publikum, ale za­­hraničí bude také zvědavé na Wagnerovu tetralogii v pojetí Národního divadla. Na velký tlak je ale Sláva Daubnerová zvyklá. Čelila mu, když  připravovala světovou premiéru opery Melancholia podle filmu Larse von Triera ve Švédské královské opeře ve Stockholmu. „Film, ktorý je nereprodukovateľný, téma, ktorá človeka presahuje, ťažká téma, tieň geniálního Larsa von Triera. Bola to pre mňa veľká škola. Povedala by som, že ideálna príprava na Ragnarok (v severské mytologii série událostí vrcholící koncem a znovuzrozením světa – pozn. red.), ktorý mám před sebou.“ 

„Umenie bez rizika nie je umenie. Ku každému projektu pristupujem s pokorou. Ale chce to hlavne byť trošku šialencom a skrátka skočiť,“ říká o své práci režisérka Sláva Daubnerová.

Mezinárodní úspěch není zadarmo, má svou daň. „Moja práca je samotárska disciplína, takže asi to chce v prvom rade vnútornú silu ustáť rôzne náročné situácie, dlhé obdobia samoty a nepravidelný režim života tráveného mimo domov, rodinu a priateľov. Domovom sa stáva každý nový projekt, vytvorenie si pocitu blízkosti s novými ľuďmi, s kterými pracujem. Asi mi pomáha schopnosť adaptácie a schopnosť otvoriť sa novým prostrediam. A musela som si zvyknúť na to, že v konečnom dôsledku je člověk sám. A akceptovať to.“  

Slovenská normalizace

Slovenská kulturní scéna vnímá Slávu Daubnerovou jako jednu z nejvýznamnějších osobností, která dává prostor novým uměleckým formám a nebojí se experimentu. Slovenské kořeny se v její tvorbě stále odrážejí, především v silném propojení s lidovými motivy, hudbou a poezií. 

I proto se jí osobně týká současná krize slovenské kulturní scény ovlivněná politiky. „Nikto tú situá­ciu nemôže zmeniť, len my sami. Mala som to šťastie, že som sa po dlhom čase mohla k situácii doma vyjadriť tvorbou, čo je spôsob, ktorý mi je nejbližší. Opera Příhody lišky Bystroušky, môj operný debut na Slovensku, nabral v priebehu dvoch rokov príprav až desivú aktuálnosť. Myslím, že všetci sme ju vnímali ako manifest slobody. Nebola to rozprávka. Tvorba je to, čím môžem reagovať na spoločenskú situáciu. A potom to najdôležitejšie, čo nám momentálne pomáha, je sieťovať sa. Vznikla platforma Otvorená kultúra, ktorá združuje umelcov a umelkyne, pracovníkov v kultúre. To najmenej, čo môže člověk urobiť, je neprestať sa zaujímať, aj keď niekedy už nechcem otvoriť noviny. Zdieľať svoj postoj, nesúhlasiť, podpisovať petície, chodiť na protesty, pokiaľ môžem a som doma. Vysielať do zahraničia signál, že nie všetci súhlasíme s tým, čo sa doma deje. Podporovať tých, ktorých napádajú a ohrozujú. V jednote je sila, to je jediné, čo nám momentálne pomôže. To, čo veľmi pomáha, je podpora zo zahraničia, akýkoľvek prejav solidarity.“

Želám si…

Daubnerová má s Ringem velké ambice, přesto ho nevnímá jako ve svém životě něco mimořádného. Náš rozhovor uzavírá: „Som vo veku, kedy si člověk viac ako predtím uvedomuje hodnotu vlastného života. Želám si, aby som mala dosť fyzických síl, lebo aj o tom moja práca je. O zvládaní extrémnej záťaže. Želám si byť zdravá, aby som sa mohla venovať tomu, čo napĺňa môj život vyšším zmyslom. Neberiem Ring ako kariérnu métu. Najväčšia méta pre mňa je, aby to, čo robím, v prvom rade napĺňalo mňa a rovnako aj ľudí okolo mňa. V princípe je to o hľadaní cieľa v samotnej ceste.“

Tento článek vyšel v sedmém čísle tištěného magazínu N&N – Noble Notes